Brandon McNulty
.jpg) | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Celé meno | Brandon Alexander McNulty | ||
| Prezývka | Big Mac | ||
| Narodenie | 2. apríl 1998 (28 rokov) Phoenix, Arizona, Spojené štáty | ||
| Výška | 183 cm | ||
| Váha | 69 kg | ||
| Informácie o tíme | |||
| Momentálny tím | UAE Team Emirates XRG | ||
| Disciplína | Cestná cyklistika | ||
| Funkcia | Domestik | ||
| Typ cyklistu | časovkár | ||
| Amatérske tímy | |||
| 2012 2013 – 2014 2015 – 2016 |
Fly Racing Landis–Trek LUX Cycling Development | ||
| Profesionálne tímy | |||
| 2017 – 2019 2020 – |
Human Powered Health UAE Team Emirates XRG | ||
| Hlavné víťazstvá | |||
Grand Tours
Etapové preteky Jednodňové preteky a klasiky
| |||
| Posledná aktualizácia: 30. september 2026 | |||
Brandon McNulty (*2. apríl 1998, Phoenix, Arizona, Spojené štáty) je americký profesionálny cestný cyklista, ktorý súťaží za tím UAE Team Emirates XRG. Špecializuje sa najmä na individuálne časovky a etapové preteky, pričom počas kariéry dosiahol víťazstvá v časovkách, celkových klasifikáciách etapových pretekov a jednodňových pretekoch. V roku 2026 získal titul majstra sveta v cestných pretekoch mužov.[1]
McNulty sa presadil už v juniorských kategóriách, keď v roku 2016 získal titul majstra sveta v časovke jednotlivcov aj cestných pretekoch juniorov. Po prechode medzi profesionálov sa postupne etabloval v tíme UAE Team Emirates a neskôr sa zaradil medzi významných jazdcov tímu v etapových pretekoch a časovkách.
V roku 2024 získal víťazstvo v celkovom poradí Volta a la Comunitat Valenciana a CRO Race a zvíťazil aj v časovkách na národných majstrovstvách Spojených štátov, UAE Tour, Tour de Romandie a Vuelta a España. V roku 2025 vyhral celkové poradie Okolo Poľska, Okolo Luxemburska a CRO Race a zvíťazil aj na Grand Prix Cycliste de Montréal.[2]
Najvýznamnejším výsledkom jeho kariéry sa stali majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2026 v kanadskom Montreale. McNulty zaútočil približne 32 kilometrov pred cieľom a napriek prenasledovaniu zo strany vedúcej skupiny udržal samostatný náskok až do cieľa. Zvíťazil pred Michaelom Matthewsom a Mathieu van der Poelom a získal prvý americký titul majstra sveta v elitných mužských cestných pretekoch od roku 1993.
McNultyho víťazstvo v Montreale bolo zároveň jeho druhým titulom majstra sveta, keďže v roku 2016 získal juniorský titul v cestných pretekoch. V septembri 2026 sa tak stal jedným z amerických cyklistov, ktorí získali dúhový dres v elitných mužských cestných pretekoch.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Juniorské roky
[upraviť | upraviť zdroj]Brandon McNulty sa medzi významných mladých cyklistov zaradil už v juniorskej kategórii. Výrazné výsledky dosahoval predovšetkým v individuálnej časovke, v ktorej sa postupne stal jedným z najlepších amerických juniorov svojej generácie. V roku 2015 získal titul majstra Spojených štátov v juniorskej časovke a na majstrovstvách sveta juniorov v Richmonde obsadil tretie miesto v časovke jednotlivcov. V rovnakom roku zvíťazil v celkovom poradí etapových pretekov Course de la Paix Juniors a získal aj víťazstvá v časovkových etapách Tour de l'Abitibi a Driedaagse van Axel.[3]
Sezóna 2016 znamenala zásadný prelom v jeho juniorskej kariére. McNulty znovu získal americký titul v časovke a vyhral celkové poradie Tour de l'Abitibi a Trofeo Karlsberg. Najväčší úspech však dosiahol na majstrovstvách sveta v katarskej Dauhe, kde sa stal juniorským majstrom sveta v individuálnej časovke. Na 28,9 km dlhej trati zvíťazil časom 34:42 a Mikkela Bjerga porazil o 35 sekúnd. V následných juniorských cestných pretekoch skončil šestnásty.
McNultyho výkony v časovke mu otvorili cestu do profesionálnej cyklistiky.
Rally Cycling a prechod medzi profesionálov
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2017 začal McNulty svoju profesionálnu kariéru v tíme Rally Cycling. Vo svojej prvej sezóne medzi profesionálmi získal titul majstra Spojených štátov v časovke do 23 rokov. Na majstrovstvách sveta v kategórii U23 v Bergene následne získal striebornú medailu v časovke jednotlivcov.
Jeho prvá profesionálna sezóna však bola poznačená aj zranením. Vo februári 2017 si pri pretekoch Volta ao Alentejo zlomil bedrovú kosť. Po návrate k súťaženiu však dokázal rýchlo obnoviť výkonnosť a v júni vyhral časovku úvodnej etapy North Star Grand Prix, čo bolo jeho prvé profesionálne víťazstvo.
2020: debut vo WorldTour a Giro d'Italia
[upraviť | upraviť zdroj]McNulty vstúpil do WorldTour v roku 2020 ako jazdec s výrazným potenciálom v časovkách a etapových pretekoch. V úvode sezóny dosiahol štvrté miesto v celkovom poradí Vuelta a San Juan a siedme miesto na Vuelta a Andalucía.
Po prerušení sezóny spôsobenom pandémiou COVID-19 sa jeho prvou účasťou na Grand Tour stalo Giro d’Italia. V talianskych pretekoch okamžite upozornil na svoje schopnosti. V druhej polovici pretekov obsadil druhé miesto v jednej z etáp a následne skončil tretí v individuálnej časovke. Po časovke sa v celkovom poradí posunul na štvrté miesto.
Giro napokon dokončil na 15. mieste celkového poradia. V tom istom roku sa vrátil do Spojených štátov a získal ďalší titul majstra USA v individuálnej časovke. Na majstrovstvách sveta v časovke obsadil štvrté miesto.[4]
2021: podpora Tadeja Pogačara a olympijský úspech
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2021 sa McNulty postupne začal výraznejšie uplatňovať aj ako tímový jazdec v náročných etapových pretekoch. V tíme UAE Team Emirates XRG sa dostal do širšej podpory Tadeja Pogačara, ktorý v tejto sezóne smeroval k ďalším veľkým úspechom.
McNulty sa zúčastnil Tour de France a plnil tímové úlohy v prospech Pogačara. Jeho schopnosť jazdiť vysokým tempom v kopcoch aj v časovkách z neho postupne robila dôležitého domestika pre etapové preteky.
Významným momentom sezóny bola jeho účasť na letných olympijských hrách v Tokiu. V mužských cestných pretekoch obsadil šieste miesto, čím sa zaradil medzi najlepších jazdcov olympijskej súťaže.
2024: prelomová sezóna v časovkách a etapových pretekoch
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2024 bola jednou z najúspešnejších dovtedajších sezón McNultyho profesionálnej kariéry. Už vo februári zvíťazil v celkovom poradí Volta a la Comunitat Valenciana. Na týchto pretekoch zároveň vyhral štvrtú etapu.[5]
Krátko nato zvíťazil v individuálnej časovke UAE Tour. V marci pridal víťazstvo na Gran Premio Miguel Indurain a počas Paris–Nice bol súčasťou tímu UAE Team Emirates XRG, ktorý zvíťazil v tímovej časovke.
Ďalšie významné víťazstvo získal na Tour de Romandie, kde ovládol individuálnu časovku. V máji sa stal majstrom Spojených štátov v individuálnej časovke.
Vrcholom jeho časovkárskej sezóny bola Vuelta a España. V úvodnej etape, individuálnej časovke z Lisabonu do Oeiras, dosiahol čas 12:35 na 12-kilometrovej trati. Pri priemernej rýchlosti 57,2 km/h zvíťazil pred Mathiasom Vacekom a Woutom van Aertom. Zároveň si obliekol červený dres lídra celkového poradia. Išlo o historicky najvyššiu priemernú rýchlosť v časovke Vuelty v čase konania pretekov.
2026: majster sveta v cestných pretekoch
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2026 priniesla najväčší úspech McNultyho kariéry. Počas roka pokračoval v tíme UAE Team Emirates XRG, kde naďalej zastával významnú úlohu v podpore lídrov tímu, ale zároveň dostával príležitosti aj na vlastné výsledky.
V septembri sa predstavil na Grand Prix Cycliste de Montréal, ktorý sa konal na rovnakom území ako následné majstrovstvá sveta. V pretekoch obsadil tretie miesto za Isaacom del Torom a Paulom Seixasom. Výsledok bol významný aj z hľadiska prípravy na svetový šampionát, keďže trať svetových pretekov obsahovala viaceré rovnaké úseky.
Na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v Montreale nastúpil McNulty za Spojené štáty americké. V individuálnej časovke skončil štvrtý, pričom od bronzovej medaily ho delilo 12 sekúnd.
Najväčší moment však prišiel 27. septembra 2026 v mužských elitných cestných pretekoch. McNulty zaútočil približne 32–33 kilometrov pred cieľom a vytvoril si samostatný únik. Napriek snahe prenasledujúcej skupiny si dokázal udržať rozhodujúci náskok až do cieľa. Do cieľa prišiel v čase 6:17:04, pričom druhý Michael Matthews a tretí Mathieu van der Poel zaostali o 13 sekúnd.
McNulty sa tým stal majstrom sveta v mužských elitných cestných pretekoch. Pre Spojené štáty išlo o prvé víťazstvo v tejto disciplíne od roku 1993, keď titul získal Lance Armstrong. McNulty zároveň nadviazal na svoj juniorský titul majstra sveta v časovke z roku 2016, ktorý získal presne desať rokov pred víťazstvom v elitných cestných pretekoch.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Brandon McNulty pochádza z Phoenixu v Arizone, kde sa narodil a kde aj naďalej žije. Cyklistike sa venoval už od mladosti a podľa vlastných slov mu práve ostatné mládežnícke športy pomohli uvedomiť si, že sa chce naplno venovať cyklistike.
McNulty je ženatý a so svojou manželkou. Súkromie si však udržiava pomerne výrazne a o osobnom živote poskytuje médiám len obmedzené množstvo informácií. V rozhovore pre Cyclingnews v roku 2025 uviedol, že on aj jeho manželka sú v súkromí skôr rezervovaní, pričom v tom období si kúpili nový dom v oblasti Cave Creek neďaleko Phoenixu.[6]
Vo voľnom čase sa okrem cestnej cyklistiky venuje aj horskej cyklistike. Počas prestávky v sezóne 2020 napríklad využíval horský bicykel na udržiavanie kondície. Počas pretekov je známy skôr pokojnejším vystupovaním mimo diania na trati a v rozhovoroch často pôsobí rezervovanejšie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Brandon McNulty | Road Cyclist [online]. USA Cycling, [cit. 2026-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Brandon McNulty [online]. Cyclingnews, 2026-09-29, [cit. 2026-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Road Cycling | Team USA [online]. USA Cycling, [cit. 2026-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 23-year-old Brandon McNulty Rides to Sixth Place in His… [online]. USA Cycling, [cit. 2026-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ USA Cycling Names 23 Athletes to the 2024 U.S. Olympic… [online]. USA Cycling, [cit. 2026-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ UP, Logan Jones-Wilkins The American on growing; LEARNING; ZONE, Finding His Comfort. 'I still feel like I'm just a young kid' – Maturing Brandon McNulty leads US contingent at Giro d'Italia [online]. Cyclingnews, 2025-05-07, [cit. 2026-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
