Ernest Shackleton
| Ernest Shackleton | |
| anglo-írsky polárny bádateľ | |
 Shackleton v roku 1904 | |
| Rod. meno | Ernest Henry Shackleton |
|---|---|
| Štát pôsob. | Spojené kráľovstvo |
| Narodenie | 15. február 1874 Kilkea, Írsko |
| Úmrtie | 5. január 1922 (47 rokov) Grytviken, Južná Georgia |
| Zamestnanie | polárny bádateľ |
| Alma mater | Dulwich College |
| Rodičia | Henry Shackleton Henrietta Letitia Sophia Gavan |
| Súrodenci | Kathleen Shackletonová |
| Manželka | Emily Dormanová (od 1904) |
| Deti | Raymond, Cecily, Edward |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Ernest Shackleton (plné texty diel autora) |
| Commons |  Ernest Shackleton |
Sir Ernest Henry Shackleton, CVO, OBE, FRGS, FRSGS (* 15. február 1874, Kilkea, Írsko – † 5. január 1922, Grytviken, Južná Georgia) bol anglo-írsky polárny bádateľ, ktorý viedol tri britské expedície do Antarktídy a v roku 1909 takmer dosiahol južný pól. Bol jednou z hlavných postáv obdobia známeho ako hrdinská éra výskumu Antarktídy.
Narodil sa v meste Kilkea v írskom grófstve Kildare a keď mal 10 rokov, presťahoval sa so svojou anglo-írskou rodinou[1] do Sydenhamu na predmestí južného Londýna. Prvú skúsenosť s polárnymi oblasťami Shackleton získal ako tretí dôstojník na expedícii Discovery kapitána Roberta Falcona Scotta v rokoch 1901 – 1904, z ktorej bol ale predčasne poslaný domov zo zdravotných dôvodov potom, ako spolu so svojimi spoločníkmi Scottom a Edwardom Adrianom Wilsonom vytvorili nový rekord, keď sa dostali až na 82° južnej šírky. Dovtedy nikto nebol ďalej na juhu než oni. V rokoch 1907 – 1909 Shackleton viedol expedíciu Nimrod a spolu s troma spoločníkmi sa dostal až za 88° južnej šírky, len 97 geografických míľ (112 štatutárnych míľ alebo 180 kilometrov) od južného pólu, čo bol najväčší postup k pólu v histórii bádania. Členovia jeho tímu tiež vystúpili na Erebus (3 792 m n. m.), najaktívnejšiu antarktickú sopku. Za tieto úspechy bol Shackleton po návrate domov pasovaný kráľom Eduardom VII. na rytiera.
Potom, ako sa v decembri 1911 preteky k južnému pólu skončili, keď ho dobyl Roald Amundsen, sa Shackleton zameral na prechod Antarktídy od mora k moru cez pól. Na tento účel sa pripravil na Imperial Trans-Antarctic Expedition, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1914 – 1917. Túto expedíciu postihla katastrofa, keď jej loď Endurance uviazla v ľade a napokon sa 21. novembra 1915 potopila vo Weddellovom mori pri Antarktíde. Posádka sa zachránila tak, že táborila na morskom ľade, kým sa nerozpadol, a potom sa na záchranných člnoch dostala na Sloní ostrov a nakoniec na ostrov Južná Georgia, čo bola búrlivá plavba oceánom dlhá 720 námorných míľ (1 330 km; 830 míľ) a Shackletonov najslávnejší čin. V roku 1921 sa do Antarktídy vrátil so Shackletonovou-Rowettovou expedíciou, ale zomrel na infarkt, keď jeho loď kotvila v Južnej Georgii. Na žiadosť svojej manželky tam bol aj pochovaný. Vrak lode Endurance bol objavený o viac ako storočie neskôr.[2][3]
Mimo svojich expedícií bol Shackletonov život vo všeobecnosti nepokojný a nenaplnený. Pri hľadaní rýchlych ciest k bohatstvu a zabezpečeniu rozbehol obchodné podniky, ktoré však nedosiahli úspech, a zomrel značne zadlžený. Po jeho smrti ho tlač vychvaľovala, ale potom sa naňho zväčša zabudlo, zatiaľ čo hrdinská povesť jeho konkurenta Scotta sa udržala mnoho desaťročí. Neskôr v 20. storočí bol Shackleton „znovuobjavený“ a stal sa vzorom vodcovstva v extrémnych podmienkach.[4] Sir Raymond Priestley, jeden z jeho súčasníkov, vo svojom príhovore k British Science Association v roku 1956 povedal: „Na vedecký výskum mi dajte Scotta, na rýchly a efektívny postup Amundsena, ale až nastane pohroma a zmiznú všetky nádeje, tak pokľaknite a modlite sa k Shackletonovi.“ Parafrázoval tak slová Apsleyho Cherryho-Garrarda, ktoré napísal v predslove k svojim memoárom The Worst Journey in the World z roku 1922. V roku 2002 sa Shackleton umiestnil v ankete BBC 100 najväčších Britov na 11. mieste.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ernest Shackleton (1874 - 1922) [online]. Londýn: BBC, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online.
- ↑ AMOS, Jonathan. Endurance: Shackleton's lost ship is found in Antarctic [online]. bbc.com, 2022-03-09, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online.
- ↑ FOUNTAIN, Henry. At the Bottom of an Icy Sea, One of History’s Great Wrecks Is Found. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2022-03-09. Dostupné online [cit. 2023-12-17]. ISSN 1553-8095.
- ↑ BARCZEWSKI, Stephanie L. Antarctic Destinies (Scott, Shackleton, and the Changing Face of Heroism). Londýn : Bloomsbury Academic, 2007. 390 s. ISBN 978-1-84725-192-3. s. 295.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernest Shackleton
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernest Shackleton na anglickej Wikipédii.
